Množstvo klesá, kvalita sa zhoršuje. Čo by sme mali pestovať namiesto pšenice?
Aj tento rok sa v našej krajine urodilo menej pšenice a horšej kvality, čiastočne v dôsledku klimatických zmien. Najväčším problémom je kvalita, pričom 70 % úrody prešlo do oveľa lacnejšej kategórie krmiva. Ceny postupne prepadávajú a produkcia tejto tradicionálne dôležitá poľná plodina už neprináša náležitý zisk. Mnohí pestovatelia zvažujú zmenu – ale na čo? K téme sa vyjadril prezidentovi Národného zväzu pestovateľov obilnín.
V prvom rade sa do stredu pozornosti producentov čoraz viac dostávajú miestne špecifické, precízne hospodárenie, zavedenie prvkov slúžiacich na úsporu do výroby, dodržiavanie technologickej disciplíny, správny výber odrôd, vhodné použitie vstupných materiálov.
Čoraz viac producentov uvažuje nad tým, že bude pestovať niečo iné. Uvažujú o prechode na pestovanie bez orby a hľadajú sa odrody, ktoré sú odolnejšie voči suchu a abiotickému stresu.
Na západnej časti krajiny je už výrazne cítiť enormný nárast plochy osiatej sójou. V ostatných častiach krajiny sa poľnohospodári snažia nájsť riešenie v pestovaní ciroku. Avšak varujem všetkých pred tým, aby sme na budúci rok vyprodukovali tisíce hektárov ciroku, pretože by to mohlo spôsobiť ešte väčšie problémy na trhu.
Čo určite vidím je to, že pestovanie kukurice sa ešte viac zníži, a určite sa zníži aj produkcia slnečnice a repky ozimnej, pričom repka je postihnutá viac problémami s ochranou rastlín než suchom. V dôsledku vyradenia určitých účinných látok už nie je možné účinne chrániť repku pred škodcami.
Prichádza druhá strana mince. Ak už nemôžeme zmeniť environmentálne podmienky, je možné zlepšiť nutričný obsah plodín napríklad pomocou génového upravovania? Alebo zavlažovaním? Alebo oboma prístupmi spolu? Aké sú možnosti do budúcnosti?
Áno, vidím, že prijatie génového upravovania v Európe rastie, pretože umožňuje realizovať zmeny, ktoré by inak neboli možné pomocou tradičných pestovateľských technológií. Zdôrazňujem, že génové upravovanie a génová modifikácia nie sú jedno a to isté. Zmeny, ktoré možno dosiahnuť génovým upravovaním, sa môžu v prírode vyskytnúť aj prirodzene, hoci možno počas rokov. Pri génovom upravovaní nezavádzame nové, externé gény z iných rastlín do buniek, ale iba upravujeme existujúce gény. Naopak, pri génovej modifikácii sa nové gény z iných organizmov môžu vkladať do buniek.
Génová úprava bude neodvrátiteľná. Najprv sa to markantnejšie prejaví v pestovaní zeleniny, následne to ovplyvní aj ostatné odvetvia. Avšak spotrebitelia nebudú vedieť, akou metódou tieto produkty vznikli. K zavlažovaniu len toľko, že projektové podpory na zavlažovacie projekty boli prijaté v rozsahu od 20 až 50 tisíc ha, pričom vývoj budeme môcť vidieť až za 2-3 roky.
Zdroj: Agroinform
01.08.2024