Informácie

  PRACOVNÝ MATERIÁL K NOVELE ZÁKONA č. 543/2002 Z. Z. O OCHRANE PRÍRODY A KRAJINY „NÁRODNÝ PARK PODUNASJKO“

Zdôvodnenie (vysvetlivky):
Agrárna komora Slovenska, so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda 929 01, IČO: 42 165 083 (ďalej len „AKS“) vypracovala okruh 11 zásadných pripomienok k poslaneckej novele zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (parlamentná tlač č. 1406). Pripomienky AKS sú v texte tohto dokumentu uvedené tučným písmom a sú očíslované. K uvedeným pripomienkam zosumarizovala AKS z prostredia Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „MŽP“) resp. Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len „ŠOP SR“) najčastejšie prezentované vyhlásenia a tvrdenia ohľadne deklarovaných prínosov Národného parku (NP) Podunajsko. Tieto vyhlásenia a tvrdenia sú v texte dokumentu uvedené pod jednotlivými pripomienkami AKS. Následne AKS pristúpila k vypracovaniu odborného a právneho rozboru k predmetným vyhláseniam a tvrdeniam MŽP resp. ŠOP SR, ktoré AKS uvádza v texte tohto materiálu ako reakciu modrou farbou. 

1)    (AKS) Jedná o poslanecký návrh zákona, nie vládny. Uvedené znamená, že do prípravy a pripomienkovania takejto legislatívnej iniciatívy sa verejnosť v zásade nemôže efektívne zapojiť. Je teda zrejmé, že o predmetnom návrhu zákona neprebehla relevantná diskusia s odbornou, ako i laickou verejnosťou. Pri tak zásadnej téme, akou je vyhlásenie národného parku v nížinnej a agrárnej oblasti musí prebehnúť štandardný legislatívny proces. Navyše, týmto zákonom priamo zaväzuje vláda na vyhlásenie národného parku. 

(MŽP) K vyhláseniu NP sme rozbehli proces, ktorý beží paralelne alebo začal ešte pred oficiálnym legislatívnym procesom, čo je v podstate nadštandardné. Jednoznačne, štandardný legislatívny proces je potrebné, aby prebehol. Proces prípravy pre vyhlásenie národného parku začína vypracovaním projektu ochrany odbornej spôsobilou osobou, ako aj programom starostlivosti a komunikáciou s vlastníkmi a užívateľmi dotknutých pozemkov, ktorých súčinnosť je pre ochranu územia veľmi dôležitá. Až následne môže dôjsť k oznámeniu zámeru vyhlásenia národného parku zo strany okresného úradu v sídle kraja a jeho prerokovania. Národný park vyhlasuje vláda Slovenskej republiky nariadením, pričom legislatívny materiál vypracúva a predkladá MŽP SR.  V súvislosti s potrebnými krokmi v rámci štandardného legislatívneho procesu ako prvý krok zverejnilo 9. marca 2023 MŽP SR na vládnom portáli (https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2023/85) predbežnú informáciu k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Podunajsko. Podrobnosti  k ochrane a územnému vymedzeniu NP Podunajsko vypracovala v projekte ochrany Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) – Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Odborný návrh sa sprístupnil pre verejnosť na domovskej stránke (https://www.sopsr.sk/nppodunajsko/). (AKS) Ako už bolo uvedené, proces vyhlásenia národného parku je nutné rozdeliť na dve etapy, jedna sa týka samotného vyhlásenia národného parku, ktoré sa legislatívne realizuje nariadením vlády v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení (ďalej len „zákon“). V rámci druhej etapy je nutné prijať návrh zákona, ktorým sa zriaďuje správa príslušného národného parku – ako príspevková odborná organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny na území príslušného národného parku, na ktorú následne prechádza majetok vo vlastníctve štátu v správe Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorý je potrebný na zabezpečenie plnenia ich úloh podľa tohto zákona, ako aj súvisiace práva a povinnosti. V zákone sú v ust. § 65b expresis verbis zmienené jednotlivé správy národných parkov (v súčasnosti ich je deväť). K uvedenému zákonu, ktorý bol predložený do parlamentu však neprebehlo štandardné medzirezortné pripomienkové konanie. Problémom je, že tento návrh zákona bol do NRSR podaný ako poslanecký, nie vládny. Uvedené znamená, že do prípravy a pripomienkovania takejto legislatívnej iniciatívy sa verejnosť v zásade nemôže efektívne zapojiť – uvedená prax predkladania poslaneckých zákonov deformuje štandardný legislatívny proces a je taktiež v rozpore s Akčným plánom na posilnenie SR ako právneho štátu. Návrh tohto zákona ukladá vláde vyhlásiť Národný park Podunajsko (pričom vôbec nevedno v akej podobe!) a jeho zóny do 30. marca 2024 – je teda zrejmé, že táto právna norma priamo zaväzuje vládu k vyhláseniu národného parku, a to s účinkami „pro futuro“ aj vo vzťahu k prípadnej novej vláde, ktorá vzíde z predčasných volieb. (MŽP) Radi by sme Vás informovali, že MŽP SR zvolilo nadštandardný postup, ktorý predchádza oficiálnemu prerokovaniu zámeru, pretože za kľúčovú súčasť prípravy národného parku považuje rezort životného prostredia, okrem odborných podkladov a zákonom stanovenej dokumentácie, aj rokovania so zástupcami dotknutých subjektov, miest a obcí, vlastníkmi, užívateľmi, obhospodarovateľmi, či záujmovými združeniami pôsobiacimi v predmetnom území. Tieto stretnutia teraz prebiehajú - ešte pred začatím oficiálneho procesu. Od začiatku je naším hlavným cieľom otvorene a úprimne komunikovať so všetkými relevantnými subjektmi, ktoré budú, alebo môžu byť dotknuté vyhlásením NP Podunajsko. Je našou prioritou, aby sme dokázali pripraviť taký návrh nariadenia vlády SR o NP Podunajsko, ktorý bude podporovaný širokou odbornou aj laickou verejnosťou. Rokovania sa priebežne konajú, snažíme sa však rokovať vždy s jedným partnerom (Agrárna komora Slovenska, SACHO, SPPK, starostovia dotknutých obcí, Slovenský rybársky zväz a pod.), aby sme dokázali konštruktívne implementovať ich požiadavky. Po každom stretnutí, v prípade konkrétnych námietok, tieto riešime priamo v teréne, aby sme dokázali nájsť čo najvhodnejšie podmienky pre subjekt. Súčasťou stretnutí budú aj stretnutia so širšou verejnosťou, tieto prebiehajú už aj teraz na jednotlivých správach CHKO Dunajské luhy, keď je o to prejavený záujem. (AKS) Pokiaľ ide o spomenuté prebiehajúce rokovania s jednotlivými partnermi, z informácií prichádzajúcich z regiónov možno jednoznačne uviesť, že téma Národného parku Podunajsko je na záujmovom území vnímaná veľmi rozporuplne až negatívne (napr. Agrárna komora Slovenska , ktorá zastupuje 642 členov hospodáriacich na výmere 671-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na juhu Slovenska ani SPPK  (pozn. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) a dokonca ani Republiková únia zamestnávateľov  nepodporuje predmetnú iniciatívu, ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska vyjadruje negatívne stanovisko k predmetnej iniciatíve , stanoviská starostov dotknutých obcí sú v prevažnej väčšine prípadov negatívne, dokonca aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  sa k predmetnému zámeru stavia s veľkou nevoľou a viaceré stavovské organizácie sa k uvedenému zámeru stavajú rovnako odmietavo – napr. poľovníci ), a to aj z dôvodu, že táto iniciatíva je šitá „horúcou ihlou“, je realizovaná v rámci prebiehajúcej predvolebnej kampane, zámer je vecne a odborne nedostatočne pripravený, nie sú vypracované dopadové štúdie, nie je zrejmé o aké dáta sa autori tejto iniciatívy opierajú a nie sú zrejmé ani dopady tohto projektu na príslušný región, jeho ekonomiku, zamestnanosť a atď.. Zo skúsenosti z regiónu vieme, že na týchto rokovaniach sú zúčastneným subjektom predostreté len veľmi neurčité a všeobecné informácie a prísľuby, ktoré sa v rámci diskusie nezriedka ukážu ako nepresné, nepravdivé alebo nedomyslené a ktoré sa navyše v čase a priestore neustále menia. Jedným z mnohých z takýchto príkladov je aj tvrdenie Ministerstva životného prostredia, že vyhlásením národného parku nedôjde k žiadnym sprísneniam alebo obmedzeniam na záujmovom území, k čomu sa vyjadríme neskôr v texte tohto dokumentu. (MŽP) Ak sa subjekty oboznámia so zverejneným projektom ochrany, bude im zrejmé, že sa nenavrhuje v agrárnej oblasti Žitného ostrova, ako sa to mnohokrát mylne uvádza v médiách.

2)    (AKS) Súčasťou územia zamýšľaného národného parku (zasahované územie od Devína po Štúrovo má dĺžku 220 km) má byť aj Žitný ostrov a juh Slovenskej republiky, ktoré sú  najvýznamnejšou agrárnou oblasťou a tieto patria medzi naše najúrodnejšie lokality s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. Vyhlásenie národného parku, kde je ex lege ochrana prírody nadradená nad ostatné ľudské činnosti, nepochybne negatívnym spôsobom ovplyvní poľnohospodársku výrobu a činnosť mnohých hospodárov a ďalších lokálnych podnikateľov. 

(MŽP) Na Vašu otázku “z akého dôvodu je nutné zriadiť národný park a z akého dôvodu nezabezpečuje dostatočnú ochranu tohto územia jeho ochrana formou CHKO” sa pokúsime adekvátne zodpovedať. Návrh vyhlásenia desiateho národného parku na Slovensku – Národného parku (NP) Podunajsko je navrhovaný predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území (ich podrobný popis obsahuje zverejnený projekt ochrany, prekryv až 96 %). (AKS) Ako už bolo uvedené, územie plánovaného Národného parku Podunajsko je navrhované predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území. Je teda zrejmé, že tieto územia aj v súčasnosti požívajú zákonnú ochranu v zmysle zodpovedajúcich stupňov ochrany (od 2. až po 5. - najvyšší stupeň). Každé z týchto území vykazuje svoje špecifiká, nie pre každé územie je z hľadisku predmetu jeho ochrany vhodná resp. potrebná ochrana vo forme národné parku. Nie sú známe žiadne dáta, ktoré by odôvodňovali potrebu prekvalifikovania už existujúcich stupňov ochrany na záujmovom území na iný, vyšší stupeň. Akékoľvek budúce zavedenie takéhoto plošného sprísnenia musí byť náležitým spôsobom vyargumentované a podložené relevantnými dátami, k čomu doposiaľ nedošlo. (MŽP) Ide o prvý slovenský národný park v panónskej oblasti, ktorého cieľom je chrániť prírodné bohatstvo a rovnako pomôcť trvalo udržateľnému regionálnemu rozvoju, miestnym obyvateľom, či agro- a vodnej turistike. (AKS) Žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by mali uvedené ciele zabezpečiť, neboli doposiaľ prezentované. (MŽP) Nížinný národný park je na Slovensku unikátom, aký ešte nemáme, pričom v susedných štátoch už vyše dvadsaťpäť rokov existujú národné parky (aj s porovnateľne zachovalými zvyškami lesných lesných porastov). Na navrhovaný NP Podunajsko na maďarskej strane nadväzuje Duna-Ipoly Nemzeti Park (NP Dunaj-Ipeľ) a na rakúskej strane Nationalpark Donau-Auen (NP Dunajské luhy). Rezort životného prostredia má preto záujem o zabezpečenie náležitej ochrany aj z medzinárodného hľadiska. (AKS) V súvislosti s uvedeným konštatujeme, že žiadna európska, ako ani medzinárodná legislatíva nezaväzuje Slovenskú republiku k vyhláseniu desiateho nížinného národného parku na území Podunajska a Slovenskej republike nehrozia žiadne sankcie z titulu nevyhlásenia Národného parku Podunajsko. (MŽP) Mnohé chránené územia je v záujme EÚ zachovať ako spoločné európske dedičstvo (schválené lokality Natura 2000). Pre lesné biotopy nie je v súčasnej dobe možné adekvátne pristúpiť k ochrane a prestavbe lesných porastov (monokultúr) k ich prirodzenému charakteru. (AKS) Uvedené tvrdenie je jednoznačne nepravdivé. Pokiaľ ide o prestavbu lesných porastov, kedy sa v mnohých prípadoch (najmä na území lužných lesov) jedná o topoľové monokultúry (topoľ šľachtený), treba uviesť, že už v súčasnosti, pri existujúcom 2. a vyššom stupni ochrany, sa na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie vyžaduje v zmysle ust. § 13 ods. 2 zákona súhlas príslušného orgánu ochrany prírody. Pokiaľ by teda bola hlavným zámerom autorov iniciatívy vyhlásenia Národného parku Podunajsko „premena drevinného zloženia lesa“, tieto ciele je možné realizovať už v súčasnosti, bez potreby takejto „právno-organizačnej“ zmeny na záujmovom území. V súvislosti s problematikou „premeny drevinného zloženia“ uvádzame, že dôležitým faktorom je rubná zrelosť jednotlivých drevín. Kým pri šľachtených topoľoch predstavuje rubná zrelosť cca 25 rokov, pri tvrdých „listnáčoch“ napr. dub je to až cca 120 rokov resp. vŕba a topoľ domáci až cca 60 rokov. Rubný vek šľachteného topoľa je teda nepomerne kratší, ako u iných hospodársky významných drevín. Pri pôvodných domácich drevinách je navyše nutná zvýšená starostlivosť (okopávanie, odstraňovanie lužných burín, náležitá ochrana pred zverou, ochrana pred bobrami a pod.), predovšetkým v úvodných fázach rastu (napr. dub po 8 rokoch intenzívnej starostlivosti v lužných lesoch dosahuje nezriedka výšku iba 1 m). V praxi práve na mnohých miestach, ktoré spravuje ŠOP, nie sú uvedené povinnosti náležitej starostlivosti vôbec splnené a tieto územia ostávajú zanedbané. Ako príklad možno spomenúť:
a)   Gabčíkovský park (Chránený areál 4. stupňa - lúky nížinného typu)
b)   Čiližské močiare – územie európskeho významu – kde rastú pôvodné hlavové vŕby, nie sú ošetrované a orezávané, majú veľkú biomasu v korunách a praskajú
c)   Čičovské mŕtve rameno – zvýšený výskyt inváznych drevín. 
Všetky tieto územia sú už dnes v správe ŠOP a je jasne pozorovateľné, že náležitú starostlivosť o ne ŠOP vôbec nezvláda. Ako si potom autori iniciatívy desiateho národného parku predstavujú manažovanie národného parku v podmienkach lužných lesov?
(MŽP) Až vyhlásením NP je možné docieliť trvaloudržateľné hospodárenie a podporu smerujúcu k vyššiemu zastúpeniu takýchto ekosystémov a ochrane prirodzených procesov. Hovoríme aj o podpore finančnej. Áno, skutočne sa jedná už aj v súčastnosti v 96%-ách o existujúce chránené územia na území, kde je navrhovaný NP Podunajsko. Na tomto území ich však je celkovo 28 (korektný údaj je 24 území), čo je veľké množstvo rôznych CHÚ, s tým súvisiacich obmedzení, ochranných zón. (AKS) Existencia rôznych chránených území (mnohé z nich existujú desiatky rokov!) nepredstavuje v praxi žiadne komplikácie. (MŽP) Národný park tieto územia zjednotí do jednotného celku a vytvorí kompaktné územie. Určí sa návštevný poriadok (AKS: návštevný poriadok sa prijme do jedného roka po schválení nariadenia vlády, z akého dôvodu sa teda autori zámeru tak ponáhľajú? ), program starostlivosti, budú vytvorené lepšie podmienky pre obyvateľov v danom území, zvýši sa atraktivita územia a prispeje k tvorbe nových pracovných miest. (AKS) Do dnešného dňa neboli iniciátormi tohto návrhu predložené žiadne podklady kvantifikujúce deklarované pozitívne dopady na zlepšenie podmienok pre obyvateľov v danom regióne, zvýšenie atraktivity územia (akými nástrojmi resp. akým spôsobom má dôjsť k naplnenia tohto cieľa?) a vytvorenie nových pracovných miest. (MŽP) Vďaka špecifikám krajiny máme špecifické podmienky na rôzne druhy biotopov, ktoré sú aj z európskeho hľadiska významnými územiami a vyžadujú zvýšenú ochranu. Národný park nám pomôže tieto jednotlivé biotopy a chránené územia zjednotiť a sprehľadniť. K Vami spomínaným číslam dodávame, že celková výmera SR v roku 2021 predstavovala 4 903 391 ha, z čoho bol podiel poľnohospodárskej pôdy 48,4 %, lesných pozemkov 41,4 % a nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 10,2 %. Výmera 9 NP (z roku 2022) je 838 320 ha (AKS: korektný údaj je cca 320.000 ha!), čo z celkovej výmery SR (4 903 391 ha) predstavuje 17,1 % (AKS: korektný údaj je cca 7%!). (MŽP) Otázka, či je to málo alebo veľa, je hypotetická. Na rozdiel od západných krajín, na Slovensku je biodiverzita a lesnatosť územia relatívne vyššia naproti urbanizmu zachovalá. Zaujímavým trendom je, že výmera poľnohospodárskej pôdy neustále klesá najmä v prospech zastavaných plôch a nádvorí. V nížinnej oblasti SR nemá vyhlásený žiadny NP s výskytom chránených a ohrozených druhov, a preto má MŽP SR záujem tento stav zmeniť aj v nadväznosti na susediace krajiny, pretože príroda nepozná administratívne hranice pri ochrane druhov a biotopov. (AKS) Z pohľadu EÚ sme krajinou s druhým najvyšším podielom národných parkov na rozlohe štátu a pred nami je len Francúzsko s 9,5%.Výmera pozemkov vo vlastníctve štátu v rámci národných parkoch je z okolitých krajín jednoznačne najnižšia, predstavuje cca 52 %, vo Švédsku, Bulharsku alebo Maďarsku je to až 100% a napr. v susednej Českej republike až 92 % pozemkov v národných parkoch vo vlastníctve štátu.

3)    (AKS) Súčasťou územia zamýšľaného národného parku (ktorý bude zasahovať územie od Devína po Štúrovo) má byť aj Žitný ostrov a juh Slovenskej republiky, ktoré sú našou najvýznamnejšou agrárnou oblasťou a tieto oblasti patria medzi naše najúrodnejšie lokality s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. Vyhlásenie národného parku, kde je ex lege ochrana prírody nadradená nad ostatné ľudské činnosti, nepochybne negatívnym spôsobom ovplyvní poľnohospodársku výrobu a fungovanie mnohých hospodárov a ďalších lokálnych podnikateľov. 

(MŽP) Celková výmera NP Podunajsko predstavuje 21 042,9 ha (výmera bude aktualizovaná). (AKS) „Výmera bude aktualizovaná“ - aj z uvedeného je zrejmé, že táto výmera nemusí byť vôbec konečná! Treba tomu rozumieť tak, že sa výmera národného parku môže zvyšovať, napr. aj o pozemky v súkromnom vlastníctve? (MŽP) 1 162 ha (10,7 %) z celkovej výmery navrhovaného NP Podunajsko tvorí PPF, z toho orná pôda 4,9 % (1 030,1 ha). (AKS) PPF  predstavuje cca 11% z celkovej výmery plánovaného Národného parku Podunajsko, čo v reálnych číslach predstavuje 2.250 ha, nie 1.162 ha! Navyše, operovanie výlučne výmerou ornej pôdy (bez zohľadnenia ostatných poľnohospodárskych pozemkov) považujeme za účelové a zavádzajúce, nakoľko poľnohospodárska výroba v jej najširšom zmysle sa v praxi realizuje aj na iných druhoch poľnohospodárskych pozemkov. V zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení sa poľnohospodárskou pôdou rozumie orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Je preto korektné uviesť, že prípadným vyhlásením národného parku budú priamo dotknuté poľnohospodárske pozemky predstavujúce cca 11% územia národného parku – je nekorektné zužovať túto problematiku len na ornú pôdu. (MŽP) Žitný ostrov a juh Slovenskej republiky, ako je to prezentované, nie je súčasťou navrhovaného NP. (AKS) Tvrdenie, že územie Žitného ostrova a juhu Slovenskej republiky nie je súčasťou navrhovaného národného parku je jednoznačne nepravdivé . Definične zužovať územie národného parku len na koryto rieky Dunaja je preto nezmyselné. (MŽP) Územie z veľkej časti kopíruje tok rieky Dunaj s ramenami a s lesnými porastmi najmä v inundácii. Uvedomujeme si, že pôvodne bol odborníkmi navrhovaný ambicióznejší variant (zahrnutie aj Žitného ostrova), ale keďže sa nachádzame na veľmi citlivom území, kde sa nachádza najúrodnejšie územie Slovenska, podľa toho sme navrhovali hranice NP. V súčasnosti sa v NP nachádza teda cca 1000 ha ornej pôdy. (AKS) Treba korektne uvádzať výmeru celého PPF, ktorá predstavuje cca 11% z celkovej výmery plánovaného Národného parku Podunajsko, čo v reálnych číslach predstavuje 2.250 ha. (MŽP) Práve preto vedieme rokovania s každým poľnohospodárom a SHR v danom území, aby sme citlivo chápali ich obavy a vnímali ich názory. (AKS) Ministerstvo životného prostredia nezverejnilo údaje, s ktorými konkrétnymi poľnohospodármi a SHR rokovalo a rovnako ani údaje, k akým konsenzom dospelo. (MŽP) Snažíme sa na mieste, kde sa budúci NP dotýka, ich územia osobne prejsť a dohodnúť také podmienky, aby boli spokojní a v prvom rade, aby sme ich nijako neobmedzovali v ich činnosti. Aj našou prioritou je, aby poľnohospodári mohli naďalej fungovať v krajine ako doteraz, bez obmedzení. Aj práve vďaka vyhláseniu NP dokážeme v krajine lepšie zadržať vodu, ktorá bude čoraz dôležitejšou komoditou aj pre efektívne poľnohospodárstvo. (AKS) Absurdne vyznieva argument, v zmysle ktorého iba vďaka vyhláseniu Národného parku Podunajsko dokážeme v krajine lepšie zadržať vodu. Uvedené územie je už v súčasnosti, pri existujúcich stupňoch ochrany, v dôsledku existencie vodnej elektrárne Gabčíkovo, zásobované vodou prevažne prostredníctvom simulovaných záplav, kedy sa do ramennej sústavy vpúšťa voda so stanoveným prietokom v kubických metroch za sekundu. Uvedené sa deje aj v súčasnosti, a to na základe rozhodnutia štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, na základe požiadavky Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (ŠOP SR) . Na uvedenom režime teda nič nezmení ani prípadné vyhlásenie Národného parku Podunajsko, kedy aj naďalej bude záujmové územie odkázané na simulované záplavy, ktoré, ako už bolo uvedené, prebiehajú aj v súčasnosti. Ak iniciátori vyhlásenia desiateho národného parku tvrdia, že vyhlásením Národného parku Podunajsko dôjde k lepšiemu manažmentu s vodou, bolo by vhodné, aby o týchto nových, doposiaľ nevyužívaných nástrojoch oboznámili odbornú, ako aj laickú verejnosť, nakoľko do dnešného dňa sa tak nestalo. 

4)    (AKS) Rozhodnutie o vyhlásení národného parku bude mať nepochybne aj negatívne sociálno-ekonomické dopady, kedy sa mnohí samostatne hospodáriaci roľníci, rodinné farmy, poľnohospodári a ďalšie subjekty ocitnú v existenčných problémoch a budú v dôsledku obmedzenia svojej činnosti nútení prijímať adekvátne opatrenia (napr. prepúšťanie zamestnancov, zvýšenie nákladov v dôsledku adaptovania sa nový právny stav). 

(MŽP) Ako sme uviedli aj v predchádzajúcej odpovedi, nedôjde k takým zásahom do vlastníckych alebo nájomných práv, ktorými by boli títo roľníci obmedzovaní. (AKS) Tvrdenie, že vyhlásením desiateho národného parku nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo užívacích práv je nepravdivé. Autor v odpovedi účelovo zužuje okruh subjektov, ktoré budú vyhlásením národného parku dotknuté, len na roľníkov. Z plánovanej výmery Národného parku Podunajsko predstavujú pozemky v súkromnom vlastníctve takmer 27%. Vyhlásením národného parku dôjde ex lege k obmedzeniu určitých činností, ktoré sa prirodzene dotknú aj súkromných vlastníkov. Spomenuté negatívne sociálno-ekonomické dopady vyhlásenia národného parku je nutné vnímať v širšom kontexte, nie len vo vzťahu k hospodárom využívajúcim ornú pôdu. Vyhlásením národného parku budú, okrem iného, dotknutí na svojich právach lesníci, poľovníci, rybári, včelári a ďalšie záujmové skupiny, pôsobiace na predmetnom území. O tom, že k obmedzeniu činnosti mnohých subjektov na území Národného parku Podunajsko dôjde, svedčí aj samotný Projekt ochrany Národného parku, ktorý je zverejnený na webstránke ŠOP a ktorý počíta s náhradami za obmedzenie bežného obhospodarovania. Je iluzórne domnievať sa, že vyhlásením národného parku, v ktorom je ochrana prírody ex lege nadradená nad ostatné ľudské činnosti, nedôjde k žiadnemu obmedzeniu doterajšieho spôsobu života a fungovania na záujmovom území. (MŽP) Zaviedla sa aj zóna D (2. stupeň ochrany), kde pre majiteľov a nájomcov nedochádza k žiadnym obmedzeniam. (AKS) (autori odpovede sa pravdepodobne nechtiac „preriekli“, keď uvádzajú, že zaviedli novú zónu D, aby pre majiteľov a nájomcov nedochádzalo k žiadnym obmedzeniam, inak povedané, vo všetkých ostatných zónach (A až C) sa obmedzenia pripúšťajú!). Opakujeme, že pokiaľ ide o zónu D s 2. stupňom ochrany, tá dodnes (k 05.05.2023) vôbec nie je v rámci Projektu ochrany Národného parku Podunajsko %-ne vymedzená konkrétnou výmerou . Nie je teda zrejmé, či sa bude o túto zónu zvyšovať výmera národného parku. 

5)    (AKS) Na území národného parku platí zo zákona tretí stupeň ochrany, ktorý výrazným spôsobom reguluje činnosti, ktoré sú na území národného parku zakázané resp. činnosti, na ktorých vykonávanie sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Čo je však dôležitejšie, minimálne na polovici územia národného parku by mala byť ustanovená tzv. zóna A s 5. (najvyšším) stupňom ochrany. Uvedené v praxi znamená, že najmenej 50% územia zamýšľaného národného parku bude mať bezzásahový charakter. Ambíciou ministerstva životného prostredia je v zmysle medializovaných informácií dosiahnutie čo najvyššieho podielu územia s bezzásahovým charakterom. Uvedené bude mať za následok de facto zákaz tradičného spôsobu starostlivosti o krajinu. Uvedeným zámerom budú negatívne zasiahnuté viaceré sféry poľnohospodárskej výroby - farmári, lesníci, poľovníci, rybári, včelári a pod.. 

(MŽP) Keďže sa jedná o nížinný typ národného parku, ktorý je špecifický svojím charakterom s výraznou ľudskou aktivitou (AKS: zákon definuje národný park ako rozsiahlejšie územie, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou ), uvedomujeme si, že nie je cieľom zamedzovať ľuďom vstup do územia. (AKS) Na území národného parku platí v zásade 3. stupeň ochrany – tam kde platí momentálne 2. stupeň ochrany (napr. CHKO Dunajské luhy a mnohé ďalšie) dôjde zo zákona vyhlásením Národného parku Podunajsko k plošnému zvýšeniu stupňa ochrany na 3. a vyššie stupne. Cieľom ochrany národného parku je v zmysle zákona zachovanie alebo postupná obnova prirodzených ekosystémov vrátane zabezpečenia nerušeného priebehu prírodných procesov najmenej na 3/4 územia národného parku. V prípade národných parkov sa zóna A (tzv. bezzásahová) ustanovuje najmenej na 1/2 územia národného parku, zóna B sa ustanovuje tak, aby spolu so zónou A boli vymedzené najmenej na 3/4 územia národného parku . V prípade národných parkov sa štandardne vyhlasujú aj ochranné pásma – v tomto prípade tomu tak nie je. (MŽP) Zaviedli sme v území aj zónu D (2. stupeň ochrany) práve na miestach, kde si uvedomujeme, že je potrebné zachovať súčasný stav (k zóne D sme sa ž vyjadrili). Bezzásahový charakter je primárne braný z pohľadu ochrany prírody, kedy nebude dochádzať k zásahu či už lesníckemu, alebo manažmentovému, čiže sa vzťahuje najmä k ochrane prioritných biotopov (v zmysle smernice EÚ o biotopoch) a obnove (prebudove) (k prebudove resp. k tzv. „premene drevinného zloženia“ sme sa už vyjadrili) monokultúr na štátnych pozemkoch smerom k prirodzenému charakteru mäkkých lužných lesov. (AKS) Pokiaľ ide o problematiku bezzásahového územia, pripomíname, že Ministerstvo životného prostredia ústami svojho ex-ministra Jána Budaja uvádza, že „Pri zonácii národného parku by malo byť podmienkou do 50 percent bezzásahového územia. Budeme, samozrejme, sledovať cieľ čo najväčšieho percenta," podotkol Budaj. Zároveň uviedol, že je presvedčený, že zonácia sa dá do dvoch rokov urobiť.  Z uvedenej rétoriky ministra je teda zrejmé, že súčasná výmera bezásahového územia (zóna A – 15,5%) pravdepodobne nie je konečným a želaným stavom. Navyše, pokiaľ má zonácia byť hotová do dvoch rokov (čo je mimochodom v rozpore s návrhom zákona, ktorý zaväzuje vládu na vyhlásenie národného parku vrátane zonácie do apríla 2024), otázkou je kam sa ministerstvo s predmetnou iniciatívnou v takomto časovom strese ponáhľa? (MŽP) Nie je obmedzením pre obyvateľov, cyklistov, turistov a majiteľov pozemkov. Naďalej budú môcť vykonávať rovnaké aktivity ako doteraz. (AKS) Uvedené tvrdenie je nepravdivé. Vyhlásením národného parku dôjde k celému radu obmedzení. Obmedzený bude v jednotlivých zónach a im zodpovedajúcich stupňoch ochrany (uvádzame len príkladom, obmedzení bude samozrejme viacero, zákon ich taxatívne vymedzuje v rámci jednotlivých stupňov ochrany ):
1.    voľný pohyb návštevníkov:
       a) zákaz pohybu mimo turistického chodníka už od 3. stupňa ochrany (v 2. stupni ochrany zákaz neplatí) – turistický chodník bude postavený a povedie len tam, kde to určí príslušný orgán ochrany prírody
       b)    zákaz zberu rastlín a plodov (hríby, byliny, plody a pod.) už od 3. stupňa ochrany, (v 2. stupni ochrany zákaz neplatí)
       c)    zákaz táborenia a bivakovania už od 3. stupňa ochrany, (v 2. stupni ochrany zákaz neplatí)
2.    výkon práva poľovníctva: 
       a)    zákaz organizácie spoločných poľovačiek platí už od 3. stupňa ochrany (v 2. stupni ochrany zákaz neplatí)
       b)    zákaz zriaďovať poľovnícke zariadenia (posedy, krmelce a pod.) platí pre 4. a 5. stupeň ochrany (v 2. a 3. stupni ochrany zákaz neplatí)
       c)    zákaz prikrmovania alebo vnadenia zveri platí už od 3. stupňa ochrany (v 2. stupni ochrany zákaz neplatí) – tomuto treba venovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu šírenia Afrického moru ošípaných (AMO), keďže územie plánovaného národného parku tvoria tzv. buffer zones – nárazníkové zóny, kde je potreba eradikovať AMO v populácii diviačej zveri!
3.    samosprávy:
       a)    zákaz aplikácie chemických látok a hnojív -  dôležité najmä pri postrekoch proti komárom, ktoré najmä po simulovaných záplavách vytvárajú doslova kalamitný situáciu pre miestne obyvateľstvo a chatárov
4.    poľnohospodárstvo:
       a)    zákaz aplikácie chemických látok a hnojív platí už od 3. stupňa ochrany (v 2. stupni ochrany plat tento zákaz len ak sú chemické látky a hnojivá použité na súvislej ploche väčšej ako 2 ha).
Pre doplnenie je potrebné uviesť, že výnimky zo zakázaných činností môže za dodržania striktných podmienok povoliť príslušný orgán ochrany prírody (okresný úrad v sídle kraja) – na výnimky neexistuje automaticky právny nárok! Povolené činnosti však môžu byť realizované výlučne v záujme ochrany prírody a krajiny a ak činnosť negatívne neovplyvní stav predmetu ochrany z hľadiska cieľov jeho ochrany. Platí teda, že prípadné povolenie výnimiek zo zákonom stanovených zákazov a obmedzení bude v tom-ktorom prípade individuálne posúdené úradníkmi príslušného orgánu ochrany prírody (za vopred zákonom jasne nezadefinovaných podmienok), čím nemožno vylúčiť svojvôľu a nekonzistentnosť v rozhodovacích procesoch uvedených orgánov. Je teda zrejmé, že činnosti, na ktoré v súčasnosti v 2. stupni ochrany nie je nutná osobitná výnimka resp. súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, v sprísnenom režime (3.-5. stupeň) buď nebudú povolené vôbec, budú povolené len na určitom úzko vymedzenom území alebo budú povolené len po udelení výnimky alebo súhlasu. Uvedené nepochybne znamená kvalitatívny pokles „užívateľského komfortu“ záujmového územia pre verejnosť. (MŽP) Naopak máme v pláne aj s jednotlivými organizáciami vytvoriť také podmienky, aby napr. rybári mohli chodiť k vodnému toku a vytvoríme v súčinnosti s nimi také lokality, kde budú mať povolený vjazd a státie. (AKS) Akým spôsobom a kde plánuje ministerstvo zriaďovať tieto lokality pre vjazd a státie rybárov, tak aby bola zachovaná požiadavka ochrany prírody a zároveň dodržaný užívateľský komfort pre rybárov (aby nemuseli šliapať od záchytného parkoviska s ťažkým výstrojom kilometre)? Na uvedené otázky nebola poskytnutá relevantná odpoveď. (MŽP) Zamedzíme tým mnohým, v súčasnosti nelegálnym aktivitám a vytvoríme poriadok, ktorý bude mať pozitívny vplyv ako pre krajinu, tak aj pre miestnych. (AKS) Nie je vôbec zrejmé o aké nelegálne aktivity sa jedná a akým spôsobom mieni autor týmto zamedziť.

(AKS) Samotní autori iniciatívy za vyhlásenie Národného parku Podunajsko, uvádzajú, že sa jedná o územie, ktoré je špecifické svojím charakterom s výraznou ľudskou aktivitou. Z tejto premisy je nutné odraziť sa pri posúdení toho, či záujmové územie vôbec spĺňa kritériá kladené pre vyhlásenie národného parku. Po zohľadnení dostupných faktov je zrejmé, že nie. Fakty sú nasledovné:

1.    Územie, na ktorom sa plánuje vyhlásenie Národného parku Podunajsko je územím, v ktorom je prítomná intenzívna ľudská činnosť, t. j. neprevažujú ekosystémy podstatne nezmenené ľudskou činnosťou (poľnohospodárstvo, lesníctvo, poľovníctvo, rybárstvo a pod.), pričom obyvateľstvo tohto územia je od nepamäti úzko späté s riekou Dunaj a toto územie intenzívne využíva (hospodárstvo, rybolov a pod.);
2.    Jedná sa o územia tvorené predovšetkým topoľovými monokultúrami s prítomným vysokým výskytom inváznych druhov drevín a bylín – je teda zrejmé, že sa nejedná o ekosystémy podstatne nezmenené ľudskou činnosťou;
3.    Územie, na ktorom sa plánuje vyhlásenie Národného parku Podunajsko nespĺňa kritériá IUCN (kategória II.) (pozn. International Union for Conservation of Nature – Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov), kedy by mal národný park z 3/4 plniť funkciu záchrany prírodných procesov. Podľa pravidiel IUCN by mali byť navyše 2/3 územia národného parku ponechané v tzv. režime bez zásahu – ponechané prirodzenému prírodnému vývoju;
4.    Pokiaľ ide o zonáciu Národného parku Podunajsko, so zónou A sa uvažuje na 15,5% územia, čo je v rozpore so zaužívanými štandardmi národnej legislatívy (tá vyžaduje spravidla 50%) a regulatívov IUCN. Rovnako tak nie je splnená ani požiadavka, aby zóna B spolu so zónou A predstavovala najmenej 3/4 územia národného parku;
5.    V prípade Národného parku Podunajsko sa oproti štandardom (ako je to pri iných národných parkoch) neuvažuje nad vyhlásením ochranných pásiem; 
6.    Územie, na ktorom sa plánuje vyhlásenie Národného parku Podunajsko je poznačené existenciou vodného diela Gabčíkovo, ktoré zásadným spôsobom zmenilo ráz a užívanie krajiny a umelo a rozhodujúcim spôsobom určuje režim využívania dunajských vôd;
7.    Vyhlásenie Národného parku Podunajsko nie je v súlade s vládnou environmentálnou stratégiou  (oficiálny strategický materiál Ministerstva životného prostredia), ktorá definuje, že jadrovú zónu národného parku budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030;
8.    Ministerstvo životného prostredia na jednotlivých neformálnych stretnutiach ústne deklarovalo viacero ústupkov a výnimiek, ktoré by platili pre územie plánovaného Národného parku Podunajsko, ktoré však v praxi spôsobia (ak sa uvedú do života), že sa samotné vyhlásenie národného parku minie zákonom sledovaným cieľom. Vo výsledku by mala Slovenská republika desiaty národný park, ktorý by však bol národným parkom len formálne na papieri.   

S problematikou zákazov a obmedzení úzko súvisí aj problematika časového rámca využívania národného parku.  V zmysle zákona je orgán ochrany prírody oprávnený na území národného parku obmedziť rozsah a spôsob dopravy a vstup verejnosti do národného parku alebo do jeho časti, ak je to v záujme ochrany prírody a krajiny. Doposiaľ nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom je plánovaná prístupnosť verejnosti do národného parku. Len na okraj uvádzame, že do Národnej rady SR podaný dňa 14.04.2023 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje časový rámec vstupu verejnosti do národného parku v období od 01.júna do 31. októbra príslušného roka. Je preto otázkou, či mienime verejnosť limitovať v tom, kedy a za akých podmienok bude mať umožnené vstupovať do národného parku? Uvedené by taktiež nepochybne malo za následok kvalitatívny pokles „užívateľského komfortu“ záujmového územia pre verejnosť. 

V tejto súvislosti upriamujeme pozornosť na fakt, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní (LP/2023/67) sa taktiež nachádza vládna novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá v ust. § 28c zavádza možnosť orgánu ochrany prírody rozhodnúť o obmedzení alebo zákaze činnosti, ktoré môžu (pozn. stačí iba možnosť ohrozenia, škodlivý následok ani nemusí nastať) ohroziť alebo poškodiť záujmy ochrany prírody a krajiny v chránenom území, najmä ak takéto činnosti môžu nepriamo ovplyvniť predmet ochrany územia. Zároveň sa v ust. § 30a predmetnej novely zavádza možnosť vyberania vstupného za vjazd a státie vozidla alebo za vstup verejnosti, ktoré bude vyberať ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody, pričom vstupné bude príjmom tejto organizácie. Pokiaľ Ministerstvo životného prostredia deklaruje, že v národnom parku nedôjde k obmedzovaniu pohybu, ako si má verejnosť vysvetliť pripravovanú novelu, ktorá kreuje rámec pre vyberanie vstupného? 

6)    (AKS) Ďalším následkom predmetného zámeru bude obmedzenie produkcie kvalitných a lokálnych potravín pochádzajúcich z daného územia, čo v čase dopytu po zdravých a domácich produktoch je stavom neželaným. Vyhlásenie národného parku bude mať okrem lokálnych dopadov aj dopady celospoločenské, a to predovšetkým na potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky, o ktorej sa v uplynulom období tak intenzívne diskutuje, čím môže v krajnom prípade dôjsť až k ohrozeniu napĺňania cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky s poukazom na budúce obdobia. 

(MŽP) Rôzne záujmové skupiny cielene šíria dezinformácie týkajúce sa pripravovaného NP (napr. “zaberie väčšinu Žitného ostrova a pod.”). Ako sme uviedli vyššie:
- hranice NP kopírujú existujúce územia;
- NP nebude rozširovať hranicu už existujúcich CHÚ;
- PPF predstavujúci len necelých 5 % plochy NP bude (spolu s ďalšími intenzívne využívanými lokalitami ako chatová oblasť a pod.) v rámci zonácie NP patriť pod zónu D, ktorá je legislatívne definovaná ako 2. stupeň ochrany, to znamená, že aktuálny stupeň ochrany sa nezvýši, nepribudnú žiadne ďalšie obmedzenia;
- na miestach, kde aktuálne prebieha intenzívna poľnohospodárska činnosť, bude táto činnosť rovnakým spôsobom, na rovnakých pozemkoch a v rovnakej miere prebiehať aj naďalej (pripomínam, že predstavuje len plochu necelých 5 %, z čoho mnohé už v súčasnosti nie sú využívané ako orná pôda);
- poľnohospodárska produkcia neklesne v dôsledku existencie NP ani o 1%, ani jeden jediný poľnohospodár nebude nijakým spôsobom obmedzený;

(AKS) K uvedenému sme sa vyjadrili vyššie v texte zvýrazneným modrou farbou. 
 
7)    (AKS) Z predloženého poslaneckého návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom budú kompenzované jednotlivé subjekty, ktoré aktívne pôsobia na území budúceho národného parku a ktoré budú vo svojej činnosti jednoznačne obmedzené (ako sa štát vysporiada s existujúcimi zmluvnými vzťahmi napr. zmluvami s poľovníckymi organizáciami, ktoré sa uzatvárajú 10, 15 a viac rokov), ďalej nie je zrejmé akým spôsobom budú dotknutí na svojich právach vlastníci súkromných pozemkov, taktiež nie je zrejmé či a v akej forme bude týmto subjektom poskytnutá náhrada (nájom, výkup pozemkov a pod). Napríklad lesy budú v dôsledku vyhlásenia národného parku prekvalifikované na lesy osobitného určenia, z ktorých za daň z nehnuteľností neplatí - toto bude znamenať výrazný negatívny dopad na samosprávy. 

(MŽP) Lesy už aj dnes môže majiteľ prekvalifikovať na lesy osobitného určenia a samosprávy tým strácajú daň z týchto lesov už aj dnes. Príkladom je napr. Vojka nad Dunajom, kde komposesorát prekvalifikoval 250 ha lesov na lesy osobitného určenia a obec nedostáva žiadne dane z týchto pozemkov. (AKS) Argumentácia obsiahnutá v odpovedi na predmetný materiál v zmysle ktorej „Lesy už aj dnes môže majiteľ prekvalifikovať na lesy osobitného určenia a samosprávy tým strácajú daň z týchto lesov už aj dnes.“ je úplne scestná a irelevantná. Kým v prípade rozhodnutia vlastníka lesa sa jedná o jeho subjektívne a autonómne rozhodnutie, v prípade lesných pozemkov (po ich prechode pod správu národného parku) dôjde v dôsledku vyhlásenia národného parku k ich prekvalifikovaniu z hospodárskych lesov na lesy osobitného určenia automaticky zo zákona (t.j. zmena hospodárskych lesov na lesy účelové). K zániku nároku samospráv na daň z nehnuteľností teda dôjde ex lege s účinkami prechodu týchto lesných pozemkov na správu národného parku, t. j. prijatím nariadenia vlády o vyhlásení národného parku. (MŽP) Začlenením územia do NP bude môcť obec čerpať iné dotácie (až do výšky 100 tisíc EUR z podobných výpadkov v rozpočte). (AKS) Nie je zrejmé z akých finančných schém budú samosprávy kompenzované, aké budú musieť splniť podmienky, aké budú limity čerpania týchto prostriedkov, v akom časovom horizonte budú tieto kompenzácie vyplatené a pod. (MŽP) Tieto peniaze bude môcť využiť na projekty v oblasti ochrany prírody. (AKS) Nie je mysliteľné, aby štát samosprávam odňal vyhlásením Národného parku Podunajsko ich príjmy v podobe daní z nehnuteľnosti a na druhej strany im určoval, že prípadné dotácie môžu použiť na projekty v oblasti ochrany prírody. (MŽP) Čiže práve vyhlásením NP získajú dotknuté samosprávy možnosti, ktoré doteraz nemali a prichádzali o prostriedky. (AKS) Pokiaľ ide o otázku čerpania dotácii, prax ukazuje, že táto možnosť financovania týchto rozpočtových výpadkov na strane samospráv je veľmi problematická - časovo zdĺhavá, administratívne náročná (zvýšená byrokracia, potreba splnenia podmienok na priznanie dotácie a pod.) a často s neistým výsledkom. Netreba opomenúť, že takýto mechanizmus bude závislý predovšetkým od existencie zdrojov určených na krytie týchto výpadkov samospráv. Do dnešného dňa však nikto z kompetentných na Ministerstve životného prostredia nepredložil finančné dopady vyhlásenia národného parku na samosprávy a neozrejmil, aký konkrétnym spôsobom budú samosprávy kompenzované. Zo strany Ministerstva životného prostredia rovnako nebol predostretý konkrétny mechanizmus kompenzácie ďalších subjektov, ktoré aktívne pôsobia na území plánovaného národného parku a ktoré budú vo svojej činnosti jednoznačne obmedzené (ako sa štát vysporiada s existujúcimi zmluvnými vzťahmi napr. nájomnými zmluvami  medzi Lesmi SR a poľovníckymi organizáciami, ktoré sa uzatvárajú na 10, 15 a viac rokov?). (MŽP) Čo sa týka nájmov a výkupov – k žiadnym núteným nájmom ani výkupom nedôjde. Štát nebude  v záujme NP vykupovať žiadne pozemky od súkromných vlastníkov. Všetky pozemky, ktoré v súčasnosti vlastnia súkromné osoby ostanú aj naďalej v ich vlastníctve. Nikto nepríde ani o 1m2 pozemku, ktorý vlastní (alebo prenajíma); (AKS) Nikde sme netvrdili, že niekto príde o vlastníctvo k pozemkom. Tvrdíme, že dôjde k obmedzeniu viacerých činností a viacerých subjektov (o čom svedčí aj fakt, že sa uvažuje o náhrade za obmedzenie bežného obhospodarovania – ktorá ako prax ukazuje, býva pre vlastníka nevýhodná) a to v rozsahu, o ktorom sme sa zmienil v texte tohto dokumentu. Iba pripomíname, že štát už dnes disponuje mechanizmom (platí to pre neštátne pozemky, ktoré majú byť zaradené do dvoch najprísnejších stupňov ochrany – 4. a 5. stupeň), prostredníctvom ktorého možno prípadný nesúhlas vlastníka pozemku so „zaradením“ do národného parku legislatívne „obísť“. Chránené územia (pozn. národný park je tiež jedným z druhov chránených území) alebo ich zóny so 4. stupňom ochrany a 5. stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve sa môžu vyhlásiť len so súhlasom vlastníka pozemku. Ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so 4. stupňom ochrany a 5. stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve došlo k narušeniu celkovej koherencie európskej sústavy chránených území, možno súhlas vlastníka pozemku nahradiť rozhodnutím orgánu ochrany prírody. Tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. 

8)    (AKS) Idea nížinného národného parku sa realizuje bez náležitej analýzy dosahov toho, aké bude mať jeho vyhlásenie dopady na vidiecku krajinu, poľnohospodárstvo, súkromných vlastníkov lesov a ďalšie subjekty, čo je dôležité aj z pohľadu garancie ochrany ústavných práv zainteresovaných subjektov. 

(MŽP) - vyhlásenie, že neprebehla analýza dosahov je nepodložené (odborná verejnosť sa téme NP Podunajsko a jeho dôsledkov venuje už dlho); (AKS) Pokiaľ je teda naše tvrdenie nepravdivé, žiadame predložiť komplexnú analýzu dopadov.
(MŽP) - dopady na vidiecku krajinu budú pozitívne: zvýšený záujem o turizmus a ochrana predmetov ochrany, ktoré už v súčasnosti napĺňajú funkciu rekreácie a turizmu (v rátane záujmu zahraničných turistov o naše územie, vodná turistika, birdwatching a pod.). (AKS) Ako správne uvádzajú iniciátori vyhlásenia nového národného parku, toto územie už v súčasnosti napĺňa funkciu rekreácie a turizmu pri súčasnom zachovaní ochrany predmetov ochrany. Argumentovanie zatraktívnením tohto územia z hľadiska turizmu je preto otázne a ťažko merateľné; (MŽP) samozrejme, to nie je len subjektívny pohľad pracovníkov ŠOP SR, všetko je vopred konzultované so starostami a primátormi dotknutých obcí. (AKS) Je potrebné sa ohradiť aj voči tvrdeniu, že všetko je vopred konzultované so starostami a primátormi dotknutých obcí. Uvedené tvrdenia sú vystrihnuté z kontextu a sú podsúvané účelovo. Starostovia a primátori dotknutých samospráv sa hromadne sťažujú na nedostatok a neúplnosť informácií, improvizovanie za pochodu a napokon absenciu celospoločenskej resp. regionálnej diskusie na uvedenú tému. Celý proces vyhlásenia národného parku je „postavený na hlavu“. Najprv sa pripraví zákon a nariadenie vlády a potom sa začne diskusia s verejnosťou, malo by tomu byť naopak. Z regiónov zaznieva, že všetky stretnutia, ktoré sa doposiaľ uskutočnili sa dejú len naoko, aby sa mohlo odprezentovať, že bolo diskutované s každou záujmovou skupinou – opak je však pravdou. Preto platí, že nie je dôležitá kvantita takýchto stretnutí ale kvalita výstupov, ktoré z nich vzídu. (MŽP) Oni sami vítajú možnosť väčšieho vplyvu na dané územie, zjednodušenie čerpania financií, pozdvihnutie hodnôt daného regiónu; (AKS) V médiách, ako aj na jednotlivých stretnutiach Ministerstvo životného prostredia často operuje prínosom národného parku vo forme väčšieho vplyvu samospráv, čo opierajú o ich zastúpenie v rade národného parku. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že rada národného parku nie je žiadnym exekutívnym orgánom, prostredníctvom ktorého by si zástupcovia jednotlivých samospráv presadzovali svoje záujmy na území národného parku, to treba jasne povedať. Jedná sa o poradný, odborný, konzultačný orgán pre záležitosti príslušného národného parku, ktorého zloženie a pôsobnosť upravuje štatút správy národného parku. Členmi rady národného parku sú predovšetkým delegovaní zástupcovia územnej samosprávy, na ktorej území sa nachádza príslušný národný park, v horských oblastiach zástupca Horskej záchrannej služby, zástupcovia významných právnických osôb pôsobiacich v oblasti ochrany prírody a krajiny, lesníctva a cestovného ruchu a odborníci z vedeckých a odborných organizácií, ktorých menuje a odvoláva ministerstvo. Práve v otázke menovania a odvolania členov rady národného parku treba spozornieť, nakoľko výlučnú kompetenciu má v tomto smere ministerstvo – jedná sa teda o politický orgán. 
(MŽP) - súkromní vlastníci neprídu o žiadne pozemky, ktoré v súčasnosti vlastnia; nikto nepríde ani o 1m2 pozemku, ktorý vlastní (alebo prenajíma);
- dopady na poľnohospodárov budú nulové – ako sme uviedli vyššie:
Orná pôda, ktorá predstavujúca cca 5 % plochy NP bude (spolu s ďalšími intenzívne využívanými lokalitami ako chatová oblasť a pod.) v rámci zonácie NP patriť pod zónu D, ktorá je legislatívne definovaná ako 2. stupeň ochrany, to znamená, že aktuálny stupeň ochrany sa nezvýši, nepribudnú žiadne ďalšie obmedzenia.
Na miestach, kde aktuálne prebieha intenzívna poľnohospodárska činnosť, bude táto činnosť rovnakým spôsobom, na rovnakých pozemkoch a v rovnakej miere prebiehať aj naďalej (pripomíname, že predstavuje len plochu cca 5 %, z čoho mnohé už v súčasnosti nie sú využívané ako orná pôda – (AKS) toto máme vnímať ako domnienku? Je potrebné k tomu predložiť relevantné podklady). (MŽP) Poľnohospodárska produkcia neklesne v dôsledku existencie NP ani o 1 %, ani jeden jediný poľnohospodár nebude nijakým spôsobom obmedzený. (AKS) Trváme na tom, že k vyhláseniu Národného parku Podunajsko:
1.    neexistuje žiadna analýza dopadov z pohľadu dotknutého regiónu (podnikateľské prostredie, zamestnanosť, sociálne vplyvy), 
2.    neexistuje metodika pre kompenzačné schémy samospráv, súkromných vlastníkov (nie sú známe celkové náklady z titulu vyplatenia náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania), stavovských a záujmových združení a ďalších subjektov,
3.    neexituje žiadna analýza dopadov na štátny rozpočet (vyhlásenie národného parku predovšetkým z pohľadu bezzásahových zón alebo zón s výraznými obmedzeniami bude znamenať nižší výber DPH, dane z príjmu právnických osôb a zníženú dividendu, ktorú odvádzali Lesy SR),
4.    nie sú známe celkové náklady na zriadenie národného parku, ako ani na každoročné prevádzkové a investičné náklady, nie je zrejmé z akých zdrojov sa tento park bude financovať,
5.    neexistuje štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie po vyhlásení národného parku,
6.    neexituje štúdia resp. odhad denného počtu turistov s výpočtom kapacít potrebnej infraštruktúry.

9)    (AKS) Ministerstvo životného prostredia argumentuje, že návrh zákona len fakticky zjednocuje už dnes chránené územia pod spoločnú správu. Uvedené tvrdenie je však minimálne zavádzajúce, keďže predmetným návrhom zákona sa vytvára legislatívny rámec pre vyhlásenie nového národného parku s novým – prísnejším režimom ochrany. Ďalším medializovaným argumentom v prospech vyhlásenia národného parku Podunajsko je vytvorenie priestoru na oddych a rekreáciu pre obyvateľov. Uvedené možnosti však dostatočne poskytuje aj súčasná forma ochrany tohto územia, nie je preto známe, z akého dôvodu by malo mať v tomto smere vyhlásenie národného parku prínosom. 

(MŽP) - K „prísnejšiemu režimu“ z hľadiska dopadu na občanov nedôjde; nepribudnú absolútne žiadne ďalšie obmedzenia pre turistov, cyklistov, vodákov, rybárov, poľovníkov, poľnohospodárov a pod. (ako je šírené rôznymi dezinformačnými kanálmi). (AKS) Najčastejšie medializovaným tvrdením Ministerstva životného prostredia je, že vyhlásením národného parku nedôjde k žiadnemu sprísneniu na záujmovom území. Uvedené sa nielenže nezakladá na pravde, je navyše v rozpore so samotnými materiálmi Ministerstva životného prostredia , v mysle ktorých na cca 64% územia plánovaného národného parku budú platiť dva najprísnejšie stupne ochrany (zóna A s 5. stupňom s výmerou 15,5% a zóna B so 4. stupňom s výmerou 48,5%). Zvyšok bude predstavovať zónu C s 3. stupňom ochrany. Napríklad na území lužných lesov (CHKO Dunajské luhy) platí v súčasnosti 2. stupeň ochrany, s výnimkou maloplošných území s prísnejším stupňom ochrany. Národný park Podunajsko bude teda predstavovať nepochybne a preukázateľne sprísnenie režimu na predmetnom území, s ťažiskom na dva najprísnejšie stupne ochrany, ktoré so sebou prinášajú mnohé reštrikcie. Je prirodzené, že zainteresované subjekty nemôžu dať autorom tejto iniciatívy „blanko“ súhlas na niečo, o čom nemajú žiadne alebo len veľmi kusé informácie. Zákonom predloženým do NRSR však presne k tomuto dochádza, NRSR v zmysle bodu 1. zákona  zaväzuje vládu vyhlásiť Národný park Podunajsko do 30.04.2024, a to tak, že v čase prijatia tohto zákona vôbec nie je zrejmé, aké bude mať budúci národný park „kontúry“. 
(MŽP) - Uviedli ste: „Uvedené možnosti (rekreáciu) však dostatočne poskytuje aj súčasná forma ochrany tohto územia.“ Po bližšom jednaní s dotknutými subjektami (tak, ako sme to spravili my), by ste určite zistili, že tomu tak celkom nie je. (AKS) Aké konkrétne subjekty tvrdia, že súčasná forma ochrany tohto územia nepostačuje? Na uvedenú otázku sme nedostali odpoveď. (MŽP) Napr. rybári sa dlhodobo boria s problémom nelegálnych vstupov a obmedzení pre činnosť napr. rybárskej stráže. Je zarážajúce, že sa spomína rokovanie so Slovenským rybárskym zväzom (s jeho ústredím v Žiline), neodznelo však už, že s miestne príslušným rybárskym zväzom (ktorého sa vyhlásenie národného parku bytostne dotýka) nikto z ministerstva nekomunikoval. (MŽP) V rámci prípravy NP je toto všetko (ako aj ďalšie závažné problémy, ktorým SRZ čelí) predmetom spoločného riešenia, v rámci ktorého dôjde napr. k vyriešeniu oficiálnych vjazdov a vstupov pre rybárov, uľahčenia činnosti rybárskej stráže a vyriešenia ďalších problémov. (AKS) Činnosť rybárskej stráže, ako aj jej kompetencie sú upravené zákonom o rybárstve, nemá to nič spoločné s vyhlásením národného parku. (MŽP) - Rovnakým spôsobom sa na spoločných stretnutiach venujeme aj riešeniu ďalších súčasných problémov predkladaných napr. predstaviteľmi cykloturistického zväzu (AKS: bicyklovanie v národnom parku bude zo zákona možné len po cyklotrasách, ktoré na mnohých územiach vôbec neexistujú resp. ich výstavba nie je z objektívnych dôvodov možná), starostami dotknutých obcí (napr. pri spoločnom boji proti komárom). (AKS) Postreky proti komárom, ak aj budú povolené, takmer s istotou budú mať charakter biologických postrekov, ktoré majú nepomerne vyššiu obstarávaciu cenu (ďalšia finančná záťaž pre samosprávy) a odlišný  mechanizmus fungovania a neraz aj nižší účinok . (MŽP) - Ľudia, ktorí v danom regióne žijú, pracujú, hospodária, rekreujú sa, si uvedomujú obrovské škody na ich krajine spôsobenej v minulosti výstavbou Vodného diela Gabčíkovo. (AKS) V tejto časti autor prezentuje čisté domnienky (nepredložil žiadne dáta) a generalizuje a prezumuje väčšinový názor dotknutej spoločnosti. Navyše, sa bagatelizuje prínos vodného diela z pohľadu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, z pohľadu protipovodňovej ochrany a rovnako tak z pohľadu celoročnej medzinárodnej lodnej dopravy po Dunaji. (MŽP) Vzácne biotopy lužných lesov, ktoré na území ešte ostali predstavujú v tejto časti Slovenska jedinú možnosť rekreácie a turizmu- (aj vodného). Mnohí obyvatelia si preto uvedomujú, že automatický predpoklad, že tu tieto lokality ostanú zachované a nebudú ohrozené (napr. výstavbou ďalšieho vodného diela), je krátkozraký. (AKS) Autor v texte načrtáva hrozbu výstavby ďalšieho vodného diela na predmetnom území, a to bez predloženia akéhokoľvek relevantného dokumentu. (MŽP) Takúto ochranu vie poskytnúť práve štatút národného parku. (AKS) Akým konkrétnym postupom, mechanizmami a opatreniami vie poskytnúť takúto ochranu iba národný park? Nič z uvedeného nebolo zodpovedané. Trváme na tom, že Ministerstvo životného prostredia doposiaľ nijakým relevantným spôsobom nepreukázalo, že by súčasná forma ochrany tohto územia nebola dostatočná alebo by nezabezpečovala možnosti rekreácie a oddychu za súčasného dodržania ochrany prírody. 

10)    (AKS) V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Uvedené je v rozpore so skutočnosťou. Je nepochybné, že predkladaný návrh zákona negatívnym spôsobom ovplyvní podnikateľské prostredie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, poľovníctvo, rybárstvo, včelárstvo a pod.), ako aj postavenie vlastníkov súkromných lesov. 

(MŽP) Vyjadrujeme sa len priamo k vyhláseniu NP:
- Po prečítaní vyššie uvedených informácií, ktoré sú zverejnené aj v pripravovanom projekte ochrany zavesenom na stránkach MŽP SR a ŠOP SR, je zrejmé, že sa jedná o absolútne mylné tvrdenie založené na dezinformáciách, ktoré sú presným opakom relevantných faktov.
Pre zopakovanie:
- Súkromní vlastníci neprídu o žiadne pozemky, ktoré v súčasnosti vlastnia; nikto nepríde ani o 1m2 pozemku, ktorý vlastní (alebo prenajíma).
- Dopady na poľnohospodárov budú nulové – ako sme uviedli vyššie:
    Orná pôda, ktorá predstavujúca len 4,9 % plochy NP bude (spolu s ďalšími intenzívne využívanými lokalitami ako chatová oblasť a pod.) v rámci zonácie NP patriť pod zónu D, ktorá je legislatívne definovaná ako 2. stupeň ochrany, to znamená, že aktuálny stupeň ochrany sa nezvýši, nepribudnú žiadne ďalšie obmedzenia. Zostáva presne ten istý stupeň, ktorý je už teraz v CHKO.
    Na miestach, kde aktuálne prebieha intenzívna poľnohospodárska činnosť, bude táto činnosť rovnakým spôsobom, na rovnakých pozemkoch a v rovnakej miere prebiehať aj naďalej (pripomínam, že predstavuje len plochu cca 5 %, z čoho mnohé už v súčasnosti nie sú využívané ako orná pôda).
    Poľnohospodárska produkcia neklesne v dôsledku existencie NP ani o 1 %, ani jeden jediný poľnohospodár nebude nijakým spôsobom obmedzený.
- K „prísnejšiemu režimu“ z hľadiska dopadu na občanov nedôjde; nepribudnú žiadne ďalšie obmedzenia pre turistov, cyklistov, vodákov, rybárov, poľovníkov, poľnohospodárov a pod. (ako je šírené rôznymi dezinformačnými kanálmi).
- Rybárske združenie pozitívne prispieva chovom a zvyšovaním stavu populácií pôvodných druhov rýb. V súčasnom stave sú však v nemalej miere obmedzení (absentujú možnosti vstupu na územie, obmedzená je činnosť rybárskej stráže a pod.). Podmienky pre rybárov sa oproti súčasnému stavu výrazne zlepšia.
- Vplyvom premnoženej raticovej zveri, ktorá na tomto území nemá žiadnych prirodzených predátorov, dochádza k škodám na vzácnych biotopoch (odhliadnuc od toho, že aj boj s africkým morom ošípaných predstavuje veľké negatívum aj pre prírodu, takže je v našom spoločnom záujme). Ako z uvedeného vyplýva, je v záujme pripravovaného návrhu NP neovplyvniť ani poľovnícku činnosť.
Šíriť dezinformácie o všeobecnom obmedzení všetkých je vždy ľahšou cestou, ktorá sa žiaľ, často mení na politický nástroj. Každá záujmová skupina (poľnohospodári, rybári, poľovníci, cyklisti, turisti, starostovia) je zahrnutá do procesu úvodnej prípravy projektu a má možnosť zistiť (aj formou zverejneného dokumentu na: https://www.sopsr.sk/nppodunajsko/), že reálne k žiadnemu ďalšiemu obmedzeniu nedôjde. V prípade akýchkoľvek otázok (obáv), pripomienok sa venujeme každému, kto nás akoukoľvek formou osloví. (AKS) Pokiaľ ide o Projekt ochrany Národného parku Podunajsko, ktorý je zverejnený na uvedenej stránke, treba zdôrazniť, že nie je odborne pripravený a vykazuje vážne nedostatky. Ako príklad je možné uviesť údaje výmery dvoch súkromných vlastníkov  (Bývalí urbárnici v Bodíkoch, pozemkové spoločenstvo Urbariát Šuľany – pozemkové spoločenstvo), kedy tento dokument uvádza, že prvý zo spomenutých subjektov má na záujmovom území výmeru cca 40 ha pozemkov a druhý zo spomenutých subjektov cca 27 ha. Pritom pri dôslednej analýze vlastníckych vzťahov (listy vlastníctva) uvedených subjektov možno dospieť k iným, diametrálne odlišným údajom – prvý zo spomenutých subjektov má reálnu výmeru cca 430 ha a druhý zo, spomenutých subjektov cca 220 ha na záujmovom území! Je zrejmé, že mapa plánovaného národného parku zakresľuje celú výmeru pozemkov oboch spomenutých subjektov (650 ha!), avšak projekt sa odvoláva len na výmeru cca 67 ha. Takýchto nedostatkov je v celom procese vyhlásenia národného parku viacero. K ostatným skutočnostiam sme sa vyjadrili vyššie v texte zvýrazneným modrou farbou. 

11)    (AKS) Je nevyhnutné, aby boli k príprave textu návrhu zákona prizvané na rokovanie všetky relevantné subjekty, ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť prijatou legislatívnou zmenou dotknuté. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné, aby bol predmetný návrh zákona vzatý späť a v prípade potreby bol podaný štandardným spôsobom, t.j. ako vládny návrh zákona s riadnou ingerenciou verejnosti v rámci pripomienkového konania. Rozhodnutie o vyhlásení národného parku bez náležitého a zodpovedného celospoločenského dialógu (napr. so stavovskými a profesijnými organizáciami, s miestnymi samosprávami, záujmovými organizáciami, organizáciami zastupujúcimi miestnych podnikateľov a vedeckými ustanovizňami) je preto nešťastným a nezodpovedným riešením.  

(MŽP) „Rozhodnutie o vyhlásení národného parku bez náležitého a zodpovedného celospoločenského dialógu“ – ako uvádzate, by bolo naozaj nešťastným a nezodpovedným riešením, s tým sa absolútne stotožňujeme. Predkladaný návrh zákona len vytvára legislatívnu možnosť vyhlásenia národného parku v budúcnosti. (AKS) Ex-minister Budaj sa vyjadril, že návrh na návrh na vyhlásenie NP Podunajsko by chcel predložiť na vládu ešte on osobne, teda najneskôr do konca septembra, dokedy bude pôsobiť v kresle ministra. Nechce sa mu spoliehať sa na ďalšiu vládu, do ktorej mandátu navrhovaný termín 31. apríl 2024 spadá . Aj z uvedených medializovaných výstupov je zrejmé, že Ministerstvo životného prostredia plánuje zavŕšiť celý proces vyhlásenia Národného parku Podunajsko ešte do predčasných volieb. Z praxe ostatných národných parkov vieme, že zonácia v nich nezriedka trvá aj niekoľko dekád, Národný park Podunajsko plánuje Ministerstvo životného prostredia vyhlásiť v rekordne krátkom čase, a to aj v rámci jednotlivých zón.

(MŽP) Aktuálny predkladaný návrh nevyhlasuje národný park. Samotný národný park Podunajsko je len v štádiu úvodných procesov prípravy prvého konceptu projektu ochrany a už v tejto úvodnej fáze s (napriek tomu, že je to nadštandardný neobvyklý postup nie len v rámci SR ale i z pohľadu zahraničia) sú prizvané na stretnutia a konzultácie všetky dotknuté strany – už v rámci počiatočnej fázy tvorby prvotného konceptu. Práve osobné stretnutia považujeme za silnú stránku celého procesu. Od februára, ako boli spracované prvotné podklady k budúcemu návrhu NP sa pravidelne stretávame s dotknutými organizáciami, spoločnosťami, samosprávami, poľnohospodármi, právnickými a fyzickými osobami. Navrhovaný koncept NP, ktorý sme pripravili je priebežne prerokovávaný a v prípade požiadaviek dotknutých strán sú ich požiadavky zapracovávané. Vždy je našou prioritou, aby sme dokázali otvorene odprezentovať záujmy ochrany prírody v súlade so záujmami dotknutých subjektov. Práve otvorenosť a konštruktívny dialóg je v tomto pre nás prvoradý a aj na základe už zorganizovaných rokovaní môžeme konštatovať, že je zo strany zúčastnených pozitívne vnímaný.
(AKS) K uvedenému sme sa vyjadrili vyššie v texte zvýrazneným modrou farbou.