O nás bez nás, ako ďalej Národný park Podunajsko?
Agrárna komora Slovenska (AKS) vyjadruje v mene skutočných poľnohospodárov pobúrenie nad avizovanými krokmi Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Pred pár dňami MŽP SR a dočasne poverený minister Ján Budaj spolu so skupinou poslancov NR SR informovali širokú verejnosť o tom, že poverili Štátnu ochranu prírody SR (ŠOP SR) na vypracovanie projektu nového národného parku a odbornej dokumentácie na Dunaji tzv. “Podunajsko“.
„Je nám známe, že Národný park je rozsiahlejšie územie, prevažne s ekosystémami a bez zásahu ľudskej činnosti. Priestor, ktorý tvoria nadregionálne biocentrá, v ktorých je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Veľmi dobre si uvedomujeme, že v kontexte klimatických zmien je potrebné chrániť aj vytvárať chránené územia, ale nemôžeme prijať rozhodnutia, aké vznikajú bez vzájomnej informovanosti ľudí, ktorí žijú a hospodária v dotknutých územiach. Pred takto zamýšľanými zásadnými zmenami a zásahmi do agrárnej krajiny je nevyhnutný rozsiahly dialóg,“ uviedla predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Ing. Helena Patasiová.
Uvedená tlačová správa a nedávno ohlásené kroky MŽP SR vyvolali napätie a nervozitu medzi konkrétnymi poľnohospodármi v dotknutej oblasti. Napríklad tu pôsobí farmár z Kľúčovca, ktorý patrí medzi najvýznamnejších pestovateľov koreňovej zeleniny na Slovensku. Z úveru investoval prostriedky do rozvoja svojej rodinnej farmy, kde dnes zamestnáva v hlavnej sezóne až 100 ľudí. Dnes sa po rokmi vybudovanom hospodárstve, vypestovaných ton kvalitnej zeleniny, ktorá kŕmi domácnosti nielen na celom Slovensku a zároveň dáva prácu ľuďom v regióne s veľkým znepokojením pýta, či bude musieť svoje poľnohospodárske práce ukončiť? Kto sa postará o rodiny, ktoré prídu o prácu a príjmy, na ktorých sú bytostne závislí? Zaplavia pulty v našich obchodoch dovážané, výživovo menej kvalitné zeleniny na úkor vízie ochranárov? Pri pestovaní sa už dnes dodržiavajú mimoriadne prísne ekologické postupy s ohľadom na ochranu životného prostredia a zachovávanie prirodzených biotopov. Je potrebné myslieť na našu potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť. Mienenými krokmi sa budeme viac vzďaľovať ako napĺňať ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky v najbližšom období.
„Vzhľadom na skutočnosť, že Žitný Ostrov a juh Slovenska patrí medzi najúrodnejšie lokality Slovenska, neraz je tento región historicky označovaný aj za ´špajzu našej krajiny´, úctivo Vás žiadam vážený pán Minister Ján Budaj, aby ste pred predkladaním poslaneckého návrhu novely zákona o ochrane prírody zvolali rokovanie s vedením agrárnej samosprávy, ktorá zastupuje a obhajuje záujmy 642 členov hospodáriaci na výmere 671tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na juhu Slovenska,“ dodala predsedníčka AKS Ing. Helena Patasiová.